KST KOŠIČAN
Ponúkame Ti súbor individuálnych výletov pod názvom Turistická magnetka - Vrcholy v okolí Košíc. Cieľom tejto turistickej magnetky je vystúpiť na zaujímavé vrcholy v okolí Košíc a v Košickom kraji. Východiska na trasy k vrcholom sú v dosahu regionálnej dopravy.
Skalka
Kojšovská hoľa
Tisícka / Holý vrch
Turistická magnetka obsahuje tri série. Vystúp na všetky dole uvedené vrcholy v ľubovoľnom poradí z niektorej série (sérií) v ľubovoľnom čase, po trase, ktorú si zvolíš sám. Série môžeš plniť aj paralelne.
Po vystúpení na vrchol sa vyfoť na určenom mieste podľa popisu, aby bolo zrejmé, o aký vrchol sa jedná. Fotografia poslúži ako potvrdenie o vystúpe. Fotografiu pošli na email kstkosican@gmail.com. Na tejto stránke budeš mať priebežný prehľad o zdolaných vrcholov.
Magnetka za zdolané vrcholy (1. séria)
Magnetka za zdolané vrcholy (2. séria)
Účasť na turistickej magnetke je dobrovoľná a na vlastné riziko účastníka. Prosíme Ťa o dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky a o ohľaduplnosť k životnému prostrediu.
Prvá séria zahŕňa nasledujúce pohoria (oblasti) a výlety. Klikom na vrchol sa zobrazí miesto pre odfotenie, popis vrcholu a jedna z možných trás.
GPS: 48.7817103N, 21.2787025E
Vyfotenie: pri vysokom štíhlom dube na okraji ťažobne - od altánku po ľavej strane začína panelová cesta. Po nej cca 120 m až temer k panelmi vyloženej odbočke doprava. Cca 2 m pred ňou je úzky chodníček strmo na malý kopček (cca 5 m) k vysokému štíhlemu dubu s tabuľou Dobývací priestor. Vidieť ho priamo od panelovej cesty. Je od neho krásny pohľad na jazierko a ťažobnú stenu bieleho ílu.
Popis: Viničná je nižší vrchol sopečného pôvodu, ktorý sa nachádza medzi Budimírom a Ťahanovcami. Pod vrcholom sa ťaží keramický íl. Na juhozápad od vrcholu tečie potok s rovnomenným názvom. V okolitom Ťahanovskom lesoparku sa nachádza náučný chodík s informačnými tabuľami, altánkami a ohniskami.
Možná trasa: z Ťahanovce obce po neznačených trasách na Viničnú. Návrat po neznačených trasách na sídlisko Ťahanovce.
Vzdialenosť: 9,6 km; prevýšenie: + 281 m / - 190 m
GPS: 48.7613497N, 21.2370328E
Vyfotenie: s vyhliadkovou vežou
Popis: vrch je súčasťou strediska Hradová. Je tu vybudovaná vyhliadková veža s výhľadom na Košice a okolie. Veža bola postavená v roku 1987 a je vysoká 21,5 metrov. Výstup na vežu nie je podmienkou plnenia. Na západnom vrchole svahu sa nachádza areál so zrúcaninou Košického hradu, hradnou scénou, prírodným amfiteátrom a infocentrom. Skalný hrebeň vrchu je ukončený vyhliadkovou plošinou, ktorá ponúka výhľad na Košice.
Možná trasa: z Čermeľa po náučnom chodníku a ŽTZ na Hradovú. Návrat po ŽTZ na Lokomotívu.
Vzdialenosť: 5,1 km; prevýšenie: + 279 m / - 28 m
GPS: 48.7825094N, 21.0955875E
Vyfotenie: pri pamätníku padlým vojakom
Popis: vrchol sa nachádza južne od obce Košická Belá. Na vrchole sa nachádza televízny vykrývač a pamätník padlým vojakom československých légií, ktorí bojovali v roku 1919 s Maďarskou Červenou armádou. Pamätník bol obnovený v roku 2000 s bola doňho osadená pôvodná pamätná tabuľa. O rok neskôr bol na trase bojov otvorený náučný „Legionársky chodník” vedúci z Kysaku cez Košickú Belú do Turne nad Bodvou.
Možná trasa: z obce Košická Belá po ŽTZ na Železný vrch. Návrat po ŽTZ na chatu Lajoška a po ČTZ na Jahodnú.
Vzdialenosť: 11,6 km; prevýšenie: + 610 m / - 407 m
GPS: 48.8289564N, 21.0111556E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Folkmarská skala
Popis: tento vápencový a bralnatý masív sa nachádza na rázsoche nad obcou Kojšov. Na hrebeni svahu sa strieda zmiešaný les a horské lúky. Na vrchole rastie rastlina Jarabina spišská, ktorá nerastie nikde inde na svete. Hniezdi tu tiež dravé vtáctvo. Pod bralom sa nachádzajú bývalé štôlne, neďaleko sa nachádzajú cvičné lezecké skaly Turniská.
Možná trasa: z autobusovej zastávky Miklipark po ŽTZ na Folkmarskú skalu. Návrat po ŽTZ do obce Kojšov.
Vzdialenosť: 9,1 km; prevýšenie: + 446 m / - 503 m
GPS: 48.7610342N, 21.0450581E
Vyfotenie: na veľkých vrcholových skalách
Popis: čiastočne výhľadový vrch sa nachádza nad chatou Lajoška na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Holý vrch dostal svoje pomenovanie Tisícka od košických turistov, pretože je to najbližší vrchol pri Košiciach s výškou nad tisíc metrov. Na vrchole je niekoľko veľkých skál a stromy, ktoré obmedzujú výhľad smerom na východ. Na vrchole je tiež umiestnený televízny vykrývač. Neďaleko vrcholu sa nachádza výhľadová skala Loreley.
Možná trasa: z Jahodnej po ČTZ a neznačenej trase na Holý vrch. Návrat po ČTZ na Idčianske sedlo a po MTZ do obce Zlatá Idka.
Vzdialenosť: 11,9 km; prevýšenie: + 526 m / - 435 m
GPS: 48.7822742N, 20.9877997E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Kojšovská hoľa
Popis: tento rozložitý výhľadový a vrchol sa vypína nad obcami Zlatá Idka a Kojšov. Povrch vrcholu je prevažne trávnatý. Vrchol a okolité lesy sú bohaté na čučoriedky, brusnice, lesné jahody, černice, maliny a liečivé rastliny. Od roku 1988 je na vrchole vybudovaná meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na juhozápadnom svahu vrcholu sa nachádza 49 mierových stĺpov, ktoré majú symbolizovať zachovanie mieru v Európe. Pod vrcholom smerom na západ sa nachádza turistická horská chata Erika.
Možná trasa: z obce Zlatá Idka po ZTZ na Spálenicu a po ČTZ na Kojšovskú hoľu. Návrat po MTZ do obce Zlatá Idka.
Vzdialenosť: 15,1 km; prevýšenie: + 679 m / - 679 m
GPS: 48.8483681N, 21.1011742E
Vyfotenie: so skrinkou na skalnatom vrchole
Popis: tento vrch predstavuje úzky vápencový hrebeň s ostrým skalnatým bralom a priľahlými strmými svahmi. Sivec symbolizuje vyhliadku nad priehradou Ružín a najkratší vrchol Čiernej hory. V jeho okolí sa nachádza niekoľko krasových jaskýň. Z vrcholu je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín, Branisko, Slanské vrchy a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry.
Možná trasa: z obce Košické Hámre po ZTZ a ŽTZ na Sivec. Návrat po ŽTZ na vlakovú stanicu Ružín.
Vzdialenosť: 10,3 km; prevýšenie: + 551 m / - 588 m
GPS: 48.8243147N, 21.1567650E
Vyfotenie: pri tabuli KST v sedle pod Vysokým vrchom (sedlo Repy)
Popis: tento vrchol je vzdialený asi 200 metrov od sedla s rovnomenným názvom. Vrchol pomaly zarastá stromami a krovinami, preto poskytuje len obmedzený výhľad. Severnú stranu vrcholu tvorí asi 20 metrov vysoká široká skalná stena. Na jeho južnom svahu sa nachádza rezervácia PR Vysoký vrch. Z tohto dôvodu nie je výstup na vrchol povolený.
Možná trasa: z obce Kysak po ČTZ na Vysoký vrch. Návrat po ČTZ do Čermeľa.
Vzdialenosť: 19,9 km; prevýšenie: + 732 m / - 709 m
GPS: 48.8484264N, 21.1801156E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Jánošíkova Bašta
Popis: Jánošíkova Bašta je známa skala a takmer 50 metrov vysoký výhľadový skalný útvar, ktorého svahy prudko klesajú do doliny Hornádu. Nachádza sa neďaleko obcí Kysak (osada Brezie) a Veľká Lodina, odkiaľ je najlepšie viditeľná. Skala umožňuje výhľad do doliny Hornádu s hlavnou železničnou traťou a na oproti stojací vrch Humenec. Jánošíková Bašta je najstaršou horolezeckou oblasťou pri Košiciach asi s päťdesiatimi stredne ľahšími cestami.
GPS: 48.7011881N, 21.5180031E
Vyfotenie: pri tabuli KST s odbočkou na Bogotu - Maliniak
Popis: vrchol sa nachádza západne od medzinárodnej diaľkovej trasy E3 medzi Dargovským priesmykom a obcou Slanec. Na Bogote je postavený ohradený vojenský objekt s vežou. V blízkosti vrcholu sa nachádza prírodná rezervácia Krčmárka.
Možná trasa: z Dargovského priesmyku po ČTZ a neznačenej trase na Bogotu. Pokračovanie po ČTZ a ZTZ do obce Ruskov.
Vzdialenosť: 16 km; prevýšenie: + 395 m / - 605 m
GPS: 48.7792406N, 21.5356572E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Lazy
Popis: tento vrchol je po víchriciach a polomoch značne holý. Už od smerovníka Spálená stráň sem prichádzajú tri turistické značky: modrá z Herlian, medzinárodná červená E3 a žltá z Dargova cez Bačkovskú dolinu a Parušťan. Z Lazov sú pekné výhľady južným smerom k Bogote a Zemplínským vrchom. Na západ je vidieť Kojšovskú, niekedy aj Kráľovu hoľu. Na sever je vidieť zas Makovicu, Rankovské skaly, v pozadí aj špicu vysielača Dubník a tiež Čiernu horu. Severozápadne aj Čergov a Vysoké Tatry. Dobré miesto s výhľadom na celú dolinu medzi Lazmi a Veterníkom je aj zo sedla smerom k smerovníku pod Spálenou stráňou. Pod vrcholom sa nachádza chata.
Možná trasa: z Dargovského priesmyku po ČTZ na Lazy. Návrat po ČTZ a po MTZ cez bývalé kúpele Borda na Dargovský priesmyk.
Vzdialenosť: 11,6 km; prevýšenie: + 436 m / - 436 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Parustan
Popis: zrúcanina hradu Parustan (nazývaný aj Braničev) sa nachádza na sever od obce Dargov, v závere Bačkovskej doliny a na vrcholovej plošine vrchu Starý zámok. Hrad vznikol pravdepodobne po tatárskom vpáde v prvej polovici 13. storočia. Hrad Paruštan bol kráľovským majetkom a spravovali ho tzv. hraničiari, ktorí podliehali priamo kráľovi. V roku 1317 sa proti kráľovi Karolovi I. Róbertovi vzbúrili páni z Braničeva. Boj medzi nimi a vojskom Karola I. Róberta sa odohral práve pod Braničevským hradom. Panovníkovi sa podarilo vzburu potlačiť a jej účastníkov prísne potrestal. Hrad bol zničený pravdepodobne po tomto boji.
Možná trasa: z obce Dargov po ŽTZ k hradu Parustan. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 14,1 km; prevýšenie: + 373 m / - 373 m
GPS: 48.8249339N, 21.4940567E
Vyfotenie: pri tabuli KST na Rankovských skalách
Popis: jedná sa o prírodnú rezerváciu s výskytom vzácnych druhov rastlín. Na skalách hniezdia chránené dravce vrátane sokola. Skalná vyhliadka poskytuje výhľady na časť Slanských vrchov, Košice, Volovské vrchy, Čiernu horu a pri priaznivom počasí až na Vysoké Tatry.
Možná trasa: z obce Herľany po ZTZ na Rankovské skaly. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 10,6 km; prevýšenie: + 482 m / - 482 m
GPS: 48.6784678N, 20.9724019E
Vyfotenie: pri niektorej tabuli náučného chodníka na vrchole Jasovskej skaly
Popis: Jasovská skala sa nachádza sa v nad južnou časťou obce Jasov. Skala ponúka úžastný výhľad do okolia na Volovské vrchy, obec Jasov a premonštrátsky barokový kláštor. V pôdoryse je Jasovská skala dlhá 500 m. Na jej vrcholovej časti sa vyvinulo škrapové pole husto zarastené vegetáciou. Nachádza sa tu jaskyňa Kamenná pivnica, ktorá súvisí so systémom verejne prístupne Jasovskej jaskyne. Na skale se nachádzajú zrúcaniny Jasovského hradu. Hrad postavili v 14. storočí ako ochrannú baštu kláštora a spravoval ho sám palatín. Hrad zanikol pravdepodobne v druhej polovici 15. storočia.
Možná trasa: z obce Drienovské kupele po ŽTZ na Ladislavovu vyvieračku, na Jasovskú skalu a do obce Jasov.
Vzdialenosť: 11,7 km; prevýšenie: + 433 m / - 358 m
GPS: 48.6769872N, 20.8396217E
Vyfotenie: pri tabuli KST Sedlo Krížna poľana
Popis: Jelení vrch je najvyšší vrchol Slovenského krasu a výhľadový nad obcou Hačava. Na jeho vrchole sa nachádza mohutná veža vysielača televíznych, rozhlasových a GSM signálov. Južná časť vrch a okolité krasové planiny sú odlesnené a premenené na lúky a pasienky. Vrcholové lúky a brezové háje sú posiate obrovským množstvom chránených kvetov, napríklad snežienok na konci zimy a poniklecov na jar. Kvôli CHKO nie je výstup na vrchol povolený.
Možná trasa: okruh z obce Medzev po ŽTZ pod Jelení vrch. Ďalej po MTZ do Sedlo Železná brána, Šugov ranč a po ZTZ do Medzeva. Cestou na Jelení vrch môžete odbočiť na vrchol Špičiak a po značke zísť k jaskyni Farebná priepasť.
Vzdialenosť: 17,8 km; prevýšenie: + 830 m / - 830 m
GPS: 48.6108997N, 20.8749194E
Vyfotenie: pri tabuli pred Turnianskym hradom
Popis: Turniansky hradný vrch sa nachádza v južnom rohu Zádielskej planiny, asi 2 km na sever od obce Turňa nad Bodvou. Na vápencovom kopci je zrúcanina byvalého župného Turnianského hradu z roku 1357, ktorý po víťazstve cisárskych vojsk nad kuruckými povstalcami roku 1685 zostal v ruinách. Územie vrchu predstavuje vedecky významnú floristickú lokalitu na území Slovenska, aj strednej Európy. Nachádza sa tu nálezisko vzácnej trvácej byliny v celosvetovom meradle – rumenice turnianskej, ale aj iných vzácnych druhov vegetácie.
Možná trasa: z obce Turňa nad Bodvou po MTZ na Turniansky hrad. Ďalej po MTZ do Zádielskej doliny a po ČTZ do obce Dvorníky.
Vzdialenosť: 13,2 km; prevýšenie: + 604 m / - 579 m
Druhá séria zahŕňa nasledujúce pohoria (oblasti) a výlety. Klikom na vrchol sa zobrazí miesto pre odfotenie, popis vrcholu a jedna z možných trás.
GPS: 48.7794606N, 20.8596203E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Kloptaň
Popis: vrchol Kloptaň je značne viditeľný ako zo severnej strany z Hnileckej doliny a z juhu od Slovenského krasu. Vrchol ponúka nádherný výhľad na široké okolie, ktorého kvalitu umocňuje drevená rozhľadňa, postavená v roku 1999. Na spodku výhľadovej veže sa nachádza zrubový prístrešok s možným uchýlením sa pred zlým počasím. Za priaznivého počasia je odtiaľ pekný výhľad na Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, Kojšovskú hoľu a iné vrcholy. Na jeho vrchole Kloptaňa sa nachádza lúka, drevený posed a stojan s nerezovou skrinkou a vrcholovou knižkou. Kloptaň so svojím okolím je od roku 1993 vyhlásený za Národnú prírodnú rezerváciu na ploche vyše 27 hektárov.
Možná trasa: z obce Helcmanovce po neznačenej trase na Kloptaň. Návrat po ZTZ do obce Mníšek nad Hnilcom.
Vzdialenosť: 16,5 km; prevýšenie: + 834 m / - 821 m
GPS: 48.7413683N, 20.8119908E
Vyfotenie: pod vrcholom na ČTZ pri kríži s tabuľkou na pamiatku padlým legionárom
Popis: Lastovičí vrch sa nachádza cca 0,5 km nad Cestou hrdinov SNP medzi kupeľmi Štós a sedlom Jedlovec. Odbočka na vrchol z ČTZ sa nachádza neďaleko kríža s tabuľkou na pamiatku padlým legionárom v roku 1919. Na vrchole je veža vykrývača signálu, ale aj pekný výhľad smerom na Kojšovskú hoľu, Kloptaň a Vysoké Tatry.
Možná trasa: z obce Štós, kúpele po ČTZ a neznačenej trase na Lastovičí vrch. Návrat na ČTZ a ďalej cez sedlo Jedlovec do obce Smolnícka Píla.
Vzdialenosť: 13,7 km; prevýšenie: + 504 m / - 683 m
GPS: 48.8988567N, 20.7507875E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Kňazovka
Popis: Kňazovka je vrchol ktorý tvorí malá horská lúka s krížom, sochou panny Márie a niekoľkými lavičkami, z dôvodu konania bohoslužieb na tomto mieste. Ďalej sa tu nachádza malá zrubová útulňa nazývána ako Útulna Dobrého pastiera na Kňazovke. Približne 30 metrov naľavo od kríža na nachádza vyhliadka s výhľadom na obec Olcnava, Národnú prírodnú rezerváciu Dreveník a Spišský hrad. Zalesnený svah Kňazovky ponúka taktiež výhľady na Spišský región a pohorie Branisko.
Možná trasa: z obce Poráč po MTZ a ŽTZ na Kňazovku. Návrat po ŽTZ do obce Olcnava.
Vzdialenosť: 8,4 km; prevýšenie: + 141 m / - 516 m
GPS: 48.8468678N, 20.7213953E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Bukovec
Popis: Bukovec je najvyšším vrchom Hnileckých vrchov. Bukovec má plochý rozsiahly a nezalesnený vrchol. Z vrcholu je pekný výhľad do Hnileckej doliny, do Hornádskej kotliny, na východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou Hoľou. Na jeho svahu sa nachádza rozsiahle horské rašelinisko s bohatým výskytom viacerých druhov vzácnych a chránených rastlín. Tento vrch patrí do mierne chladnej až chladnej a vlhkej klimatickej oblasti so studenou zimou a výškou snehu až 60 cm.
Možná trasa: z obce Švedlár po MTZ na vrchol Bukovec. Návrat po MTZ do obce Poráč.
Vzdialenosť: 12,2 km; prevýšenie: + 716 m / - 421 m
GPS: 48.8689311N, 21.2064119E
Vyfotenie: pri rázcestníku s odbočkou na vyhliadku Skalka
Popis: Skalka je výhľadová vápencová skala na malej rázsoche neďaleko obcí Obišovce a Kysak. Mohutná skalná stena brala klesá takmer kolmo do doliny Hornádu. Kremencové skalné bralo ponúka turistom veľmi pekné výhľady do dolinu Hornádu, oproti stojace vrcholy a obce Kysak a Veľká Lodina.
Možná trasa: z obce Kysak po ZTZ na Skalku. Návrat po neznačenej trase a po ČTZ do obce Kysak.
Vzdialenosť: 8,1 km; prevýšenie: + 283 m / - 283 m
GPS: 48.8767808N, 21.0308592E
Vyfotenie: na vrchole s triangulačným stĺpom
Popis: tento zalesnený vrchol sa nachádza sa v blízkosti obcí Jaklovce a Margecany. Na jeho severnom svahu približne 1 km od vrcholovej časti sa nachádzajú výhľadové skaly: Kolovrat, Lada, Dživa a Veles. Výstup na vrchol a pohyb po jeho svahoch je pomerne náročný. V minulosti na vrchol viedla miestna zelená značka, ktorá však už roky nie je udržiavaná.
Možná trasa: z obce Margecany po neznačenej trase a náučnom chodníku na Šľuchtu. Návrat po náučnom chodníku a neznačenej trase do obce Margecany.
Vzdialenosť: 16,2 km; prevýšenie: + 807 m / - 807 m
GPS: 48.8720753N, 21.2269306E
Vyfotenie: pri informačnej tabuli na hrade
Popis: stredoveký kamenný hrádok pri Obišovciach patrí do série tých hrádkov, ktoré sa začali v Uhorsku stavať po roku 1241 a zanikli na rozhraní 15. - 16. storočia v čase zvýšeného hradoborectva. Celý hradný areál sa skladá zo stredovekej prístupovej cesty, vonkajšieho valu s vnútornou priekopou, hradného múru so vstupnou bránou, strážnej miestnosti, veže paláca a vlastného nádvoria s cisternou. Hradnú priekopu, práve tak ako val, možno ešte dnes rozoznať. Oprava hradu začala v roku 2012 a pokračuje až do dnes. Pod hradom sa nachádza prístrešok s ohniskom a krytou povalou s kapacitou približne 8 miest. Obišovský hrad patrí do zoskupenia 6 hradov Šarišský, Kapušianský, hrad Šebeš, Zbojnícky hrad a Lipovec, ktoré sú združené pod názvom Prešovská hradná cesta.
Možná trasa: zo železničnej stanice v obci Obišovce podľa informačných tabúl ukazujúcich smer trasy. Návrat ces Skalku do obce Obišovce.
Vzdialenosť: 11,8 km; prevýšenie: + 411 m / - 436 m
GPS: 48.5732656N, 21.4608881E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Veľký Milič
Popis: Veľký Milič je najvyšším vrcholom maďarských Zemplínskych vrchov (Zempléni Hegység). Na jeho vrchole sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20. storočia ako bod trigonometrickej siete I. rádu. Pilier slúži ako hraničný stĺp s Maďarskou republikou. Vrch je súčasťou prírodnej pamiatky Miličská skala, ktorá sa nachádza sa v jej južnej časti. Približne 600 m juhovýchodným smerom od vrchu sa na ZTZ nachádza vyhliadková veža nazývaná Rozhľadňa Karolyiovcov.
Možná trasa: z obce Slanská Huta po MTZ a ŽTZ na Veľký Milič. Návrat cez Malý Milič, Malú Izru a Izru do Slánskej Huty.
Vzdialenosť: 13,6 km; prevýšenie: + 603 m / - 603 m
GPS: 48.8340156N, 21.5200969E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Vyžník
Popis: Vyžník je vrchol značne odlesnený po polome. Len sto metrov od vrcholu sa nachádzajú pevné skaly, ktoré predstavujú krásu na fotenie.
Možná trasa: z obce Herľany po ZTZ na Vyžník. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 13,2 km; prevýšenie: + 536 m / - 536 m
GPS: 48.8521311N, 21.4916889E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Makovica
Popis: vrch Makovica ležiaci v centrálnej časti Slanských vrchov je zaujímavý tým, že na ňom vyrástlo hneď niekoľko vysielačov a ďalších telekomunikačných objektov využívaných mobilnými operátormi, súkromnými vysielateľmi i armádou. Ich vysokánske oceľové stožiare tu vytvárajú akýsi menší „les v lese“. Vrchol Marekovice je zalesnený, a teda neposkytuje prakticky nijaké výhľady. V nižších polohách sa však tu a tam nejaký výhľad otvorí. Na Makovicu vedie cesta z Mudroviec, a tiež značené turistické chodníky.
Možná trasa: z obce Juskova Voľa po ZTZ a ČTZ na Makovicu. Návrat po MTZ do obce Juskova Voľa.
Vzdialenosť: 17,4 km; prevýšenie: + 818 m / - 818 m
GPS: 48.8620747N, 21.5020106E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Menší vrch
Popis: Menší vrch tvorí popraďová lúka obklopená vysokými listnatými stromami. Z vrcholu sú nádherné výhľady. Na severe môžete vidieť televízny vysielač Dubník. Pod Menšim vrchom sa nachádza skala pod názvom Vratňa skala.
Možná trasa: z obce Juskova Voľa po ZTZ na Menší vrch. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 14,5 km; prevýšenie: + 758 m / - 760 m
GPS: 48.9266631N, 21.5126483E
Vyfotenie: pri niektorej informačnej tabuli PR: Zámutovské skaly
Popis: Zámutovské skaly je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Prešov. Územie bolo vyhlásené v roku 1980 na rozlohe 30,6700 ha. Predmetom ochrany je ochrana bralných foriem reliéfu, reliktných teplomilných rastlinných spoločenstiev a spoločenstiev sutinových javorín Slanských vrchov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Možná trasa: z obce Zámutov po MTZ na Zámutovské skaly. Návrat cez Zámutovské skaly po nezn. a ZTZ do obce Rudlov.
Vzdialenosť: 11,3 km; prevýšenie: + 429 m / - 528 m
GPS: 48.6177439N, 20.5480322E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Dievčenská skala
Popis: menší planinový vrch Dievčenská skala sa vypína južne od mesta Rožňava. Na jeho severnom svahu sa nachádza menšia výhľadová skalná plošina so zráznym svahom a malou terasovitou lúčkou. Skalná stena skalnej plošiny klesá takmer kolmo do Rožňavskej kotliny. Skalnatý okraj Dievčenskej skaly ponúka panoramatický výhľad na celú Rožňavskú kotlinu. Strmá vápencová stena Dievčenskej skaly je dobre viditeľný z rôznych miest Rožňavskej kotliny. Na vrcholovej časti Dievčenskej skaly sa nachádza vysielač, ktorý šíri signál televízie i rozhlasu. Na skale buďte opatrní, hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrtelného úrazu hlavne na jeseň a v zime.
Možná trasa: z obce Jovice po MTZ a ZTZ na Dievčenskú skalu. Ďalej po ZTZ a ŽTZ do obce Krásnohorská Dlhá Lúka.
Vzdialenosť: 11,5 km; prevýšenie: + 480 m / - 475 m
GPS: 48.6177056N, 20.7373275E
Vyfotenie: pri tabuli KST Vyhliadka nad Hrhovom
Popis: vyhliadka nad Hrhovom sa nachádza na južnom okraji planiny Horný vrch nad obcou Hrhov. Tvorí ju výhľadová plošina s miestami takmer terasovitou horskou lúkou. Vyhliadka ponúka jedinečný výhľad do okolia a to hlavne na Turniansku kotlinu, Hrhovské rybníky, planinu Dolný vrch a, obec Hrhov.
Možná trasa: z obce Hrhov po ŽTZ na Mútnu studňu. Ďalej po ČTZ na Vyhliadku nad Hrhovom. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 14 km; prevýšenie: + 261 m / - 261 m
GPS: 48.6192328N, 20.5067744E
Vyfotenie: pri tabuli KST Brzotínska skala
Popis: výhľadová Brzotínska skala sa nachádza na severozápadnom svahu Silickej planiny nad obcou Brzotín a Brzotínskymi rybníkmi. Skalná stena skalnej plošinky prudko spadá do kaňonu rieky Slanej a Rožňavskej kotliny. Brzotínska skala zo svojej výhľadovej skalnej plošinky ponúka jedinečný výhľad do okolia, hlavne na Rožňavskú kotlinu. Skala je súčasťou NPR rezervácie Brzotínske skaly. Svojou rozlohou 433,78 ha patrí národná prírodná rezervácia k najväčším rezerváciám na území Slovenského krasu.
Možná trasa: z obce Jovice po MTZ a ZTZ na Brzotínsku skalu. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 9,7 km; prevýšenie: + 440 m / - 440 m
Tretia séria zahŕňa nasledujúce pohoria (oblasti) a výlety. Klikom na vrchol sa zobrazí miesto pre odfotenie, popis vrcholu a jedna z možných trás.
GPS: 48.7664453N, 20.6557747E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Zlatý stôl
Popis: Zlatý Stôl je najvyšším vrchom Volovských vrchov a vypína sa medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník. Vrchol neleží na hlavnom hrebeni Volovských vrchov. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole uhorský kráľ Matej Korvín a aj preto sa vrch ľudovo nazýva ako Kráľov stôl. Vrch je takmer celý zalesnený jedľovo-smrekovým lesom a ponúka len obmedzený výhľad. Na rozsiahlom vrchole sa nachádza železobetónový pilier, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20. storočia ako bod trigonometrickej siete I. rádu. Taktiež sa tu nachádza informačná tabuľa osadená profesionálnym fotografom Murom Mironom Jesenskym, ktorá poskytuje návštevníkom podrobné informácie o vrchole.
Možná trasa: z obce Stará Voda po MTZ na Zlatý stôl. Návrat po MTZ, ČTZ a ŽTZ do obce Smolník.
Vzdialenosť: 22,6 km; prevýšenie: + 1087 m / - 1075 m
GPS: 48.7443167N, 20.5752031E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Skalisko
Popis: Skalisko je vrcholová asi 10 metrov vysoká skupina vápencových brál na hôľnatom vrchole vrchu Volovec. Celý chrbát Volovca sa nachádza v pásme kosodreviny. Skalisko zo svojej vrcholovej skaly na hlavnom hrebeni pohoria ponúka jedinečný kruhový výhľad do okolia. Za priaznivých podmienok môžete vidieť na severozápade aj Vysoké Tatry, na severe Spišskú Maguru, Levočské vrchy a na západe Nízke Tatry s vrchom Kráľova hoľa. Neďaleko Skaliska asi 15 minút po zelenej značke smerom na obec Čučma sa nachádza turistická chata pod Volovcom. Chata ponúka ubytovanie aj stravovanie pre turistov. Pri chate sa nachádza horský prameň.
Možná trasa: z obce Čučma po ZTZ na Skalisko. Návrat po rovnakej trase.
Vzdialenosť: 19,8 km; prevýšenie: + 969 m / - 963 m
GPS: 48.8638311N, 20.4732133E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Veľká Knola
Popis: Vrch Veľká Knola geograficky patrí do Volovských vrchov, leží však v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj. Z vrcholovej čistiny Veľkej Knoly sa otvárajú obmedzené výhľady do širokého okolia, ktorým dominujú vrcholce tatranských štítov a masív Kráľovej hole. Vrchol sa nachádza v centre chráneného areálu Knola v ktorom sa nachádzajú spoločenstvá hôľ, skalísk, rašelinísk i pôvodných lesov. Dojem z krásnej prírody vrchu narúšajú rúbaniská, ktoré zostali po ťažbe kalamitného dreva.
Možná trasa: z obce Novoveská Huta po ČTZ a ŽTZ na Veľkú Knolu. Návrat po ŽTZ a MTZ do obce Novoveská Huta.
Vzdialenosť: 11,3 km; prevýšenie: + 655 m / - 655 m
GPS: 48.8361278N, 20.5602597E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Pálenica
Popis: Pálenica sa nachádza severe Volovskych vrchov západne od obce Nálepkovo. Vrchol Pálenice je nezalesnený, tvorí ho mohutná kopa veľkých roztrúsených kameňov a balvanov do výšky približne 6 metrov s rozlohou 4 ha. Svahy Pálenice sú zalesnené jedľovo-smrekovým lesom, ktorého stromy bránia návštevníkovi užívať si z nezalesného vrcholu výhľad do okolia. Vrchol preto ponúka obmedzený výhľad na Vysoké Tatry, Kráľovú hoľu, Slovenský raj a Volovské vrchy.
Možná trasa: z obce Hnilčík, Mráznica po ŽTZ na Pálenicu. Návrat po ŽTZ a MTZ do obce Nálepkovo.
Vzdialenosť: 8,5 km; prevýšenie: + 452 m / - 610 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Babiná
Popis: mohutný vrch Babiná týčiaci sa nad dolinou Hnilca je najvyšším vrchom volovskovršského hrebeňa tvoriaceho južnú hranicu Slovenského raja. Vrchol nepatrí k veľmi navštevovaným. Najväčšou výhodou Babinej je strhujúci výhľad, ktorý sa otvorí z jej širokého odlesneného vrcholu. Okrem Slovenského raja a Volovských vrchov odtiaľto možno obdivovať ostré vrcholce Vysokých Tatier či Kráľovu hoľu.
Možná trasa: z obce Rakovec po ZTZ a ŽTZ na Babinú. Návrat po ŽTZ, ČTZ a ZTZ do obce Hnilec.
Vzdialenosť: 14,7 km; prevýšenie: + 684 m / - 763 m
GPS: 48.8964758N, 21.0779047E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Bystrá
Popis: vrchol sa nachádza nad obcami Miklušovce a Klenov. Kratší, avšak strmý výstup je z vlakovej stanice Ružín. Vrchol tvoria rozsiahle lúky, ktoré sú obklopené zmiešaným lesom. V lete a na jeseň sú lesy plné húb a lesného ovocia.
Možná trasa: z vlakovej stanice Ružín po MTZ na Bystrú. Návrat po ŽTZ na Hornádske lúky a po MTZ do obce Malá Lodina.
Vzdialenosť: 11,2 km; prevýšenie: + 558 m / - 552 m
GPS Roháčka: 48.9239039N, 21.0129575E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Roháčka a pri kríži na vrchole Čierna hora
Popis: vrchol Roháčka je cenný svojou pestrosťou biotopov. Stretávajú sa tu teplomilné prvky prenikajúce z juhu s horskými karpatskými prvkami. Rohačka neposkytuje výhľady do okolia, pretože je pomerne zalesnený bukovo-dubovým lesom a obrastený malinčím. Na severozápadnom svahu vrchu Rohačka sa nachádza pás skalných brál, skaliek, mohutná kopa veľkých roztrúsených kameňov a balvanov s peknými výhľadmi na sever a severovýchod krajiny, ktoré spolu vytvárajú dominantný skalný masív nazývaný Rozsypaná skala (1000 m n.m.). Rozsypaná skala sa nachádza od vrchu Roháčka asi 3 minúty po MTZ v smere na vrch Čierna hora. Vrchol Čiernej hory tvoria skaly, mohutná kopa veľkých roztrúsených kameňov a balvanov o dĺžke priblížne 50 metrov a výške 6-20 metrov. Na skalách Čiernej hory je umiestnená drevená soška pohanskej madony a veľký kovový kríž s Kristom. Vrch Čierna hora ponúka krásny výhľad do okolia, na pohorie Branisko, na Šarišskú vrchovinu, na pohorie Čergov, na Slanské vrchy a za priaznivého počasia aj na Belianske Tatry. Vzdialenosť medzi Roháčkou a Čiernou horou je asi 800 m.
Možná trasa: z obce Kluknava po MTZ na Čiernu horu a Roháčku. Návrat po MTZ a ŽTZ do obce Margecany.
Vzdialenosť: 13,1 km; prevýšenie: + 710 m / - 729 m
Popis: hrad Bodoň dal postaviť kupec Budun z Ploského v 13. storočí. Fungoval však len jedno desaťročie. Po vpáde Tatárov na dnešnom území Slovenska bol hrad značne poškodený a synovia Budunu ho už neobnovili. Dnes hrad slúži ako spomienka na časy dávno minulé. Ruinu na vrchu Bodoň tvoria zvyšky opevnenia a pôdorys kruhovej kamennej veže z ryolitu. Tá bola v minulosti najvyšším bodom hrádku. Dnes sa predpokladá, že v jeho okolí boli aj drevené obytné a hospodárske budovy.
Možná trasa: z obce Abranovce po ŽTZ na hrad Bodoň. Návrat po ŽTZ do obce Temný les.
Vzdialenosť: 9,4 km; prevýšenie: + 493 m / - 283 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Praporec
Popis: vrch Praporec je považovaný za jeden z najkrajších v oblasti okolo Šimonky. Vrchol sa vypína nad obcou Hermanovce nad Topľou a je vhodným miestom pre turistiku v každom ročnom období. Praporec je miestom, ktoré je ešte neporušené civilizáciou, a tak si tu môžete vychutnávať panenskú prírodu. Samotný vrchol obopínajú statné skalné útvary najrozličnejších tvarov. Tie pozostávajú zo sopečných hornín, najmä z andezitu. Z vrcholu sú nádherné výhľady po okolí. Zahliadnuť môžete napríklad aj vrch Oblík, Šimonka, či Ivanov vrch. Z vrcholových skál je vidieť ešte ďalej.
Možná trasa: z obce Zámutov po MTZ na Praporec. Návrat po MTZ, ZTZ, ŽTZ a MTZ do obce Hlinné.
Vzdialenosť: 18,6 km; prevýšenie: + 766 m / - 911 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Šimonka
Popis: Šimonka je andezitový vrchol a najvyšší vrchol Slanských vrchov. Z vrcholu s nezalesnenou plochou a vystupujúcou skalou je krásny panoramatický výhľad na Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu. Nachádza sa tu Národná prírodná rezervácia Šimonka, ktorá bola vyhlásená v roku 1950 na výmere 33,52 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany prírody. Na vrchole je umiestnený drevený kríž a osadený turistický smerovník, na ktorom je umiestnená schránka s vrcholovou knihou.
Možná trasa: z obce Zlatá Baňa po MTZ a ČTZ na Šimonku. Návrat po ZTZ do obce Zlatá Baňa.
Vzdialenosť: 13,3 km; prevýšenie: + 627 m / - 627 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Ivanov vrch
Popis: pohľad na bralnatý hrebeň Ivanovho vrchu vypínajúceho sa nad obcou Hlinné v Slanských vrchoch je zážitkom pre všetkých milovníkov prírodných krás Slovenska. Tunajšie nádherné andezitové skaliská vyzerajú, akoby vznikli tesným naukladaním tenučkých kamenných plátov. Výhľad nie je síce ďaleký, vďaka početným pôvabom okolitých vrchov však uspokojí každého. K dispozícii je výhľadová ružica.
Popis:
Možná trasa: z obce Zámutov po MTZ a nezn. na Ivanov vrch. Návrat po MTZ do obce Hlinné.
Vzdialenosť: 15,8 km; prevýšenie: + 643 m / - 787 m
Vyfotenie: pri tabuli KST - Čierna hora
Popis: vrchol Čierna hora je druhým najvyšším bodom Slanských vrchov. Východne od neho sa nachádza majestátny, mýtmi opradený Oblík a severozápadne Tri chotáre, ktoré sú v poradí tretím najvyššim vrchom pohoria. Napriek tomu, že vrchol je celkom zalesnený, v okolí nájdete niekoľko výhľadov zo skál alebo po výruboch. Pod vrcholom na ZTZ sa nachádza chata Čierna hora, kde je možné posedieť v altánku.
Možná trasa: z obce Petrovce po ŽTZ, ZTZ a ČTZ na Čiernu horu. Návrat po ŽTZ do obce Sigord - Racová.
Vzdialenosť: 14,6 km; prevýšenie: + 840 m / - 670 m
GPS: 48.6577125N, 20.4231914E
Vyfotenie: pri tabuli KST - Gerlašská skala
Popis: nevýrazný planinový vrch Gerlašská skala s výškou 35 m sa vypína na severnom okraji Plešiveckej planiny, obklopený pasienkami a bukovým lesom. Na jeho severnom svahu vrcholovej časti sa nachádza neveľká výhľadová plošina so zráznym svahom a malou takmer terasovitou lúčkou. Z výhľadovej plošiny skalného brala je za priaznivého počasia vidieť na najvyšší vrchol spomínaných Vysokých Tatier nazývaný Gerlachovský štít. Od toho je odvodený aj názov skaly. Pod skalným útvarom PR Gerlašské skály sa nachádza najväčšia hustota jaskýň na Plešiveckej planine, kde sa na malej ploche nachádza až 17 jaskýň. Na Gerlašskej skale buďte opatrní, hrozí pošmyknutie a nebezpečenstvo smrteľného úrazu.
Možná trasa: z obce Rakovnica po ZTZ na Gerlašskú skalu. Ďalej po MTZ do obce Štítnik.
Vzdialenosť: 12,1 km; prevýšenie: + 514 m / - 640 m
GPS: 48.5451969N, 20.5640739E
Vyfotenie: na trase s ŽTZ v blízkosti Sokolej skaly
Popis: Sokolia skala je výrazný skalný útvar v závere doliny Sokolieho potoka na hranici Silickej planiny a planiny Dolný vrch. Stena mohutnej vápencovej Sokoliej skaly klesá takmer kolmo do doliny Sokolieho potoka. Pod mohutnou Sokoliou skalou vyviera krasový prameň nazývaný Sokolia vyvieračka, ktorý je výverom rieky Turňa. V jej blízkosti a v mohutnej stene Sokoliej skaly sa nachádza otvor do známej Zbojníckej jaskyne. Na Sokoliej skale sa nachádza vzácne archeologické nálezisko a zvyšky hradu Sokolí kameň, nazývaný tiež Zbojnícky hrad. Kvôli CHKO nie je výstup na skalu povolený.
Možná trasa: z obce Silica po ŽTZ okolo Sokolej skaly do obce Silická jablonica
Vzdialenosť: 8,9 km; prevýšenie: + 127 m / - 402 m
Volovské vrchy
Čierna hora
Slanské vrchy - južná časť
Slanské vrchy - severná časť
Slovenský kras
Autori: Gerda Foltinova, Radoslav Medzihradský
Spolupráca: Eva Dučaiová
Šľuchta
Sivec
Rankovské skaly
Turniansky hrad
Lúčny vrchol Bystrá