KST KOŠIČAN
Keď nás opatrenia proti korone "uväznili" v Košickom okrese (zjednodušene povedané - máme totiž viac okresov), zamyslel som sa, ako veľmi poznám turistické miesta v okolí nášho mesta. Zistil som, že čím viac turistické trasy poznám, tým viac si uvedomujem, koľko toto ešte nepoznám. Sú turisti, ktorí uvítajú ďalšiu inšpiráciu. Sú aj turisti, ktorí majú radi plánovanie a hádanie. A o to všetko pôjde v tom prípade. Nebudem Ti hovoriť, aké trasy máš prejsť. Len Ti dám vodítko a Ty budeš hádať, kde máš ísť. Hádanky sú zoskupené do trochu skupín:
Nie je dôležité, koľko kilometrov prejdeš. Ide o zábavu z lúštenia a spoznávania nových zaujímavých miest v našom okrese.
A to nie je všetko. Obvykle v pondelok tu pribudnú ďalšie hádanky. Nevieme dokedy. Možno. kým sa originálne nápady neminú. Možno, kým budeme "uväznení" v našom okrese. Aj na Tebe záleží, či prispeješ spätnou väzbou. Košice sú možno väčšie, než si myslíš. Máme tu viac ako 50 km značených ciest . Vedľa toho cyklotrasy, neznačené cesty, zaujímavé miesta v lese a prírodné úkazy. Táto stránka Ti ukáže, koľko atraktívnych miest sa v našom okrese skrýva.
Zo zoznamu nižšie si vyber ľubovoľné hádanky a nájdi na ne odpovede. Každá odpoveď je miesto alebo objekt v Košickom a len Košickom okrese. Nájdi miesto alebo objekt z hádanky a navštív ho. Na tomto mieste sa odfoť tak, ako je uvedené v popise alebo získaj odpoveď na hádanku. Potom nám to pošli na email kstkosican@gmail.com. Na tejto stránke budeš mať priebežný prehľad o počte navštívených miest. Môžeš si naplánovať túru, na ktorej navštíviš miesta z viacerých hádaniek.
Možno budeš priamo vedieť odpovede na niektoré hádanky. Ak nie, zavolaj svojim priateľom, otvor si mapu, vyhľadaj na internete, či sa spýtaj geokešerov. Ver, že na každú hádanku dokážeš nájsť odpoveď, aj keď niekedy to bude náročnejšie. Možno pri tom všetkom získaš nové znalosti. Dobrým záchytným bodom sú východiská, odkiaľ môžeš vyraziť na trasu. Náročnosť každej hádanky (nie túry v oblasti) je uvedená ako (ľahká), (stredne ťažká) a (ťažká).
Účasť na tejto akcií je dobrovoľná a na vlastné riziko účastníka. Prosíme Ťa o dodržiavanie zákonov Slovenskej republiky a o ohľaduplnosť k životnému prostrediu.
Koľko je búdiek pred školou
Pred základnou školou v Myslave je niekoľko vtáčich búdiek. Ku škole sa dostaneš priamo z Myslavy, skratkami zo sídliska KVP alebo pohodlne autobusom č. 32. Prístup ku škole je voľný. Príď pred školu a spočítaj všetky vtáčie búdky, ktoré tam sú. Určite je ich viac, než na týchto fotkách.
Búdky pred školou
Búdka pred školou
Tufy pod Viničnou
Tuf je usadená hornina vulkanického pôvodu zložená z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, ktoré sa ukladajú vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek. Najrýchlejšie sa usadzujú najväčšie častice, ktoré v dôsledku gravitácie nemôže vietor unášat príliš ďaleko od sopky. Usadením a spevnením týchto sopečných vyvrhlín vzniká tuf.
Viničná je najvyšší vrchol v Ťahanovskom lese. Pod vrcholom sa ťaží keramický íl. Pod Viničnou vedie panelová cesta, z ktorej sa dá ostro odbočiť na vrchol. Ešte pred samotným vrcholom vedie ďalšia odbočka vľavo na úzky hrebeň smerom na Budimír. V mieste, kde sa cesta stráca sa ukazuje malý strmý svah s usadeným tufom. Krásou sa tento tuf nevyrovná Tufovému kaňonu pri obci Ploské, je však príjemnou zaujímavosťou Ťahanovského lesa. Keď nájdeš svah s tufom, môžeš sa pri ňom odfotiť.
Rekreačný areál
Na severe Košíc sa nachádza park a rekreačný areál, kde stretneš veľa Košičanov. Väčšina sa tam prechádza, niektorí však behajú alebo cvičia. Areál sa nazýva podľa domáceho tvaru ženského mena. Nájdeš tu aj ďalšie zaujímavosti, napríklad Kynologický klub a podniky s občerstvením, tenisový klub. Nájdeš tu aj kríž s maďarským názom, obnovený v roku 1999. Kríž nájdeš na ceste od kurtov smerom na sever. Vieš sa k nemu dostať aj z iného smeru, napríklad od Hornádu. Keď kríž nájdeš, môžeš sa s ním odfotiť.
Park z listnatých stromov
Park z ihličnanov
Kríž s maďarským názvom
Studnička bez mena
Ďalšia studnička bez mena sa nachádza na severnom okraji Košíc v obľúbenej rekreačnej oblasti. V okolí sa nachádza niekoľko nepomenovaných potokov, ktoré sa vlievajú do seba. Jeden z potokov tečie pod studničkou. Ak chceš studničku nájsť, vydaj sa k jednej adrenalínovej atrakcii. Viac zistíš z fotky nižšie. Pri studničke sa môžeš odfotiť.
Nepomenovaná studnička
Týmto smerom sa dostaneš aj k studničke
Roklinka vyššie nad studničkou
Kaplnka sv. Rodiny nad obcou
Kaplnka na kopci s magickým výhľadom na celé mesto. Osamotená tu stojí kaplnka svätej rodiny, ktorá nesie tabuľu s dátumom vysvetenia - 21.10.1900. Vo vnútri kaplnky ešte donedávna videl obraz sv. Rodiny. Na bočných stenách boli papierové obrázky s motívom Božského Srdca, Panny Márie a Ježiša. V súčasnosti je v kaplnke umiestnené súsošie sv. Rodiny. Za kaplnkou stoja dve lipy a smerom na východ vedie poľná cesta k dedine. V okolí máš cyklistické a turistické trasy. Než si niektorú z nich zvolíš, odfoť sa pred kaplnkou.
Kaplnka spredu
Kaplnka zozadu
Kaplnka zboku
Chátrajúci kaštieľ
Kaštieľ, kedysi dominantou bývalej obce, bol postavený koncom 18. storocia. Neskôr k nemu pribudli dve vchodové časti zo severu a juhu. Potom pribudla obdĺžniková pristavba z východu s dvoma vežami na severnej strane a dvoma prístavbami s terasami zo severu spájajúce veže so severným vchodom. Klasicistický kaštieľ bol obklopený veľkým 17-hektárovým anglickým parkom s gaštanovou alejou, tenisovými kurtami a altánkom. Na konci parku bol rybník s ostrovčekom s cudzokrajnou drevinou.
Neskôr bol kaštieľ odkúpený obcou, bola v ňom základná škola ako potom administratívne priestory miestneho družstva. Posledné desaťročia kaštieľ spolu s priľahlým parkom chátrajú. S kaštieľom sa môže odfotiť, aj spoza areálu.
Kaštieľ - pohľad spoza areálu
Kaštieľ zblízka
Park s kaštieľom
Dobývací priestor
V Ťahanovskom les sa nachádza jazerko s ťažobnou stenou keramického bieleho ílu. Prístup k ťažobni je po neznačených cestách a panelovej ceste. Z cesty je krátka odbočka k vysokému štíhlemu dube s tabuľou Dobývací priestor na okraji ťažobne. Odtiaľ je krásny pohľad na jazierko a ťažobnú stenu bieleho ílu. Na tomto mieste sa môžeš odfotiť s tabuľou.
Panelová cesta k ťažobni
Stará značka pri ťažobni
Jazierko pri ťažobni
Kríž vo Furčianskom lesoparku
Prechádzky, beh, zber húb, opekačky, bicyklovanie, to všetko zažiješ v Furčianskom lesoparku. Táto oblasť však skrýva aj menej nápadé miesta. K jednému sa dostaneš, ak sa vydáš od vodojemu a pri náučnej tabuli "Lesy a nelesná drevinová vegetácia" odbočíš výrazným chodníkom do lesa. Následne prídeš ku krížu, ktorý je obklopený stromami. Vedľa kríža sa nachádza altánok s lavičkami. Priamo pri kríži sa môžeš odfotiť.
Tu musíš vôjsť do lesa
Kríž v lese
Altánok pri kríži
Čermeľský skokanský mostík
Na MTZ medzi Čermeľom a zastávkou detskej železnice VPRED sa nachádza miesto, kde vznikla snaha postaviť skokanské mostíky. Prvé dva mostíky boli čiastočné zrealizované vojami pod vedením generála Gajdu v 20. rokoch 20. storočia. Mostíky však časom stratili svoju funkčnosť a zanikli.
Po 2. svetovej vojne sa lyžiarsky nadšenec Štefan Mikuláš Hanzely rozhodol obnoviť jeden skokanský mostík a tak presvedčil ostatných členov lyžiarského oddielu, aby na mostíku pracovali brigádnickým spôsobom, čo aj zrealizovali v rokoch 1959 - 1960. Nový mostík mal vyššie umiestnené odrazisko. Po napadnutí prvého snehu vyskúšali nedočkaví skokani parametre nového mostíka. Priemerná dĺžka skokov dosahovala 20 m. Nájazd a doskočisko boli v poriadku, avšak dojazdový areál ešte nebol dokončený. Jarné dažde však zmarili plány na jeho dokončenie. Vedenie TJ Lokomotívy náhle a šokujúco rozhodla o likvidácii mostíka. Životnosť mostíka teda nebola dlhá, avšak nedá sa uprieť snaha zapálených nadšencov o takéto "kúsky". Ak sa vydáš po krátkom svahu k drevenému oploteniu bývalého mostíka, môžeš sa tam odfotiť.
Informačná tabuľa o mostíku
Lavička pri tabuli
Posledné zbytky mostíka
Prameň sv. Jána Nepomuckého
Stará Spišská cesta vznikla ako obchodná cesta v 15. storočí. Smerovala popri Kalvárii na Bankov smerom k Čermeľskému údoliu. Dnes je časť tejto cesty obľúbených vychádzkovým miestom. Ak sa vydáš na cestu z Dolného Bankova, čoskoro prídeš ku Kaplnke sv. Jána Nepomuckého a k rovnomenného prameňu.
Pri výdatnom prameni liečivej vody stála socha Jána Nepomuckého v pôvodnom drevenom prístrešku už v prvej polovici 19. storočia. Socha symbolizovala patronát nad mlynármi Čermeľského mlyna. Pri soche sa konali Veľkonočné sviatky a náboženské púte. Kaplnka bola niekoľko krát obnovená. Posledná železebetónová kaplnka bola obnovená v roku 2001.
V lokalite Bankov využívajú Košičania už stovky rokov pramene pitnej vody. Podľa povesti, voda z jedného prameňa prinavrátila zrak Košičanovi menom Bankó. Okolo roku 1700 sa začali bankovské pramene využívať na kúpanie a liečebné účely. Voda z Prameňa sv. Jána Nepomuckého vyviera pod Starou Spišskou cestou. Tvojou úlohou je nájsť prameň v blízkosti kaplnky a odfotiť sa s jeho názvom. Ten je vytesaný do kameňa.
Prameň je blízko
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
K studničke pod kaplnkou
Výhľady z Heringeša
Heringeš je mladé Košické sídlisko, ktoré sa nachádza blízko vrchu s rovnakým názvom. Keď sa dostaneš na koniec sídliska blízko vysielača, ukáže sa Ti výhľad na takmer celé Košice - železnicu, centrum a sídliska na protiľahlých svahoch. Z miesta vyhliadky sa môžeš vydať po lúkach nižšie k záhradkám alebo južne priamo na vrchol Heringeš a ďalej popri cyklotrase až ponad Jazero. Z vyhliadky sa skús vybrať jedným smerom, tak aby si urobil podobný snímok ako vyzerajú následujúce fotografie. Postačí len jeden snímok. Samozrejme, že nezáleží na ročnom období 😃.
Pod vyhliadkou
Južne od vyhliadky
Planíkove pleso
Už si sa prešiel v Ťahanovskom lese a videl jazierká? Tri jazierka sa dostali názov Planíkove pleso. Je ukryté v lese, ale vieš sa k nemu dostať celkom jednoducho. Vydaj sa k nemu od zákruty medzi Európskou a Ázijskou triedou. Vojdi do lesa a pripoj sa na cyklotrasu. Pokračuj po nej na sever. V závislosti od toho, koľko metrov si prešiel na cyklotrase, všímaj si nenápadnú odbočku vľavo. Možno uvidíš aj výrazné depresie v teréne. Pleso je od cesty vzdialené okolo 100 metrov.
Tabuľa pri plese
Prvé jazierko Planíkoveho plesa
Druhé jazierko Planíkoveho plesa
Čertova studňa
Nájsť pramene či potoky pri Košiciach určite nebude problém. A čo tak studňu? A studňu s negatívnym názvom? Ale nie je studňa ako studňa. Určite si okolo nej už veľa krát išiel. A možno si o nej ani nevedel. Vydaj sa k nej teraz cielene. Neboj sa, je vyznačená, aby si do nej náhodou nespadol. A sú takí, ktorí nemajú problém do nej vliezť. Studňa sa nachádza pri ČTZ z Horného Bankova k sedlu pod Kamenným hrbom. Potrebuješ prejsť cca 1 km od parkoviska pod kolibou.
Cestička k Čertovej studni
Pri Čertovej studni
Pohľad do studne
Oáza pokoja
Keď sa poprechádzaš okolo Jazera a prejdeš cez lávku ponad splav, uvidíš vysoko pred sebou výrazný zraz. Okolo neho prechádza cyklotrasa z Krásnej do Ťahanoviec. Aby si sa dostal hore, po prechode ponad splav sa vydaj vľavo a potom odboč vpravo okolo chatiek a potrubia a vystúpaj hore. Cesta hore je však šmykľavá, tak možno nájdeš pred strmimou odbočku vľavo medzi stromami a cez sepentíny Ti to pôjde lepšie. Keď budeš konečne hore, pokračuj vľavo a hneď prídeš na miesto s tabuľkou Oáza pokoja. Na tomto mieste sa odfoť spolu s tabuľkou.
Kaplnka pokoja
Lavička pokoja
Prameň Račieho potoka
Račí potok je krátky potok v Košiciach, ktorý tečie cez záhradkársku osadu nad Amfiteátrom. Je to prítok Čičkovského potoka a meria 2,5 km. Je zaujímavé, že na mape sa nachádzajú dva toky Račieho potoka. Prvý z nich vteká do skruže na križovatke s Vencovou ulicou. Druhý tok tečie cez Popradskú ulicu a vteká do Čičkovského potoka.
So svojim menom má Račí potok už len málo spoločného. Za tie roky sa v ňom objavilo mnoho odpadu, ktorý kazí prechádzku v okolí. Ty sa však môžeš prejsť k jazierku, cez ktoré potok preteká. Odmenou Ti bude pohľad na rákosie a kačky, ktoré tu často plávajú. A nezabudni sa odfotiť s jazierkom.
Jazierko Račieho potoka
“Minihrádza“ na jazierku
Záhradkárska osada pri jazierku
Banské štôlne na Bankove
V oblasti niekdajšieho Čierneho lesa nastal rozvoj banskej činnosti v druhej polovici 16. storočia. Intenzívna banícka činnosť nastala nad podnet mešťanostu Jána Kloczka a lesmajstra Ignáca Kloczka od roku 1850, kedy v Myslave otvorili železiareň a Hutu sv. Jána. Do roku 1867 vyprodukovala 840 ton surového železa. Ložiská rudy boli aj z lokality Bankov. Otvory kutacích a banských štôlní sú tam na mnohých miestach dodnes zreteľné.
Táto hádanka Ťa zavedie k starej štôlni, ryhe a halde. Halda je na povrchu zarovnaná a je možné, že v minulosti slúžila ako milier. Dnes slúži ako oddychové miesto. Okolo prechádza cyklotrasa. Skús sa postaviť pred štôlňu a odfotiť sa s ňou.
Gnómska štôlňa
Informačná tabuľa
Informačná tabuľa s lavičkami
Gloriet
Na samom okraji Košíc, v prudkom svahu vrchu Hradová, pod zrejme nikdy nedostavaným Košickým hradom v tichosti dožíva a mizne záhadná ruina. V lete bujnou vegetáciou ukryté, v zime však toto tajomné a ťažko prístupné miesto bystrému zrazu neujde. Už z diaľky pozorovateľné, do neba vyvolávajú asociácie s legendami opradenými okultnými miestami, pre niekoho časť hradu, pre iných pozostatky kaplnky, či dokonca kláštora. Pridaj si k tomu legendy o tajnej únikovej chodbe z hradu, neďaleký záhadný vchod do podzemia v Jankovej doline, ktorý si z čias detstva pamätá nejeden miestny obyvateľ, kde tu badateľné, no postupne strácajúce sa obranné valy, evidentné umelé terénne nerovnosti, zákutia a plošiny, cestičky, akoby končiace z ničohonič a príď navštíviť a toto miesto a odfotiť sa medzi múrmi. Cestou Ti budú spoločnost robiť diviakmi rozryté okolité lúky, šum vetra, vŕzganie stromov a fantázia vlastnej predstavivosti.
Gloriet je malý, módny, romantický, kruhový altánok, zdobiaci záhrady alebo anglické parky, s možnosťou posedenia, slúžiaci k oddychu alebo vyhliadke, obvykle na vyvýšenom mieste so schodami k nemu vedúcimi. Gloriet v Jakabovej záhrade vznikol koncom 19. storočia popri rekonštrukcii Dómu sv Alžbety. Gloriet však veľmi rýchlo začal chátrať. Dodnes neexistuje jediná fotografia, na ktorej by bola zachytená jeho pôvodná podoba, len ústné výpovede svedkov, ktorí videli jeho zvyšky.
Nájsť Gloriet alebo zvládnuť cestu k nemu nemusí byť jednoduché. Najjednoduchšie je vystúpiť strmo z Kostolianskej cesty. Kto si však chce vychutnať dlhšiu a dobrodružnejšiu trasu, môžeš zvoliť výstup od zastávky Štrbská alebo zostup od "zvieratkového chodníka". GPS súradnice Glorietu sú N 48°45.44148' E 21°14.78652'.
Zvyšky Glorietu
Skaly nad Glorietom
Prameň Pátra Pia
Aj keď Vyhliadková veža s bývalým Košickým hradom láka Košičanov k prijemnej prechádzke, v tejto oblasti je miesto, ktoré by si tiež zaslúžilo rovnakú pozornosť. Je ním prameň Pátra Pia. Možno, že strmo sa zvažujúce svahy vrchu Hradová nelákajú toľko turistov ako priame okolie Vyhliadkovej veže.
Svätý Páter Pio je pokladaný za jednu z najvýznamnejších osobností 20. storočia. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 16. júna 2002 slávnostne zapísal do zoznamu svätých. Hoci prežil svoj jednoduchý svätý život v drsných horách južného Talianska, stal sa známym na celom svete.
Ako kňaz, väčšinu svojho života mal vážné zdravotné problémy s pľúcami, zažívaním a na tele sa mu neskôr objavili krvácajúce rany Ježiša Krista. Aj keď svoje stigmy skrýval, do kláštora San Giovanni Rotondo, kde slúžil začali prichádzať zástupy veriacich na jeho omše a spovede. Páter Pio totiž dokážal čítať v dušiach a odhaľovať Božie zámery. Takto mohol predpovedať budúcnosť, stanoviť účinnú liečbu a napomôcť s vyzdravením. Tiež sa vedel rozprávať s anjelmi a zároveň byť na dvoch miestach súčasne.
Kvôli svojim "nadprirodzeným" schopnostiam a vášnivému zbožňovaniu sa Vatikán snažil obmedziť jeho popularitu a dočasne mu zakázal slúžiť omše. Keď vo svojich 81 rokoch zomrel, rany na tele mu úplne zmizli. Jeho obdivuhodný život naďalej priťahuje ľudí do San Giovanni Rotondo, aby našli pravdu a lásku, ktorú svätý Páter Pio prinášal medzi ľudí.
Prameň pátra Pia je nedávno zrekonštruovaný a obnovený prameň v lokalite Hradová. O jeho zachovanie sa postaralo Občianske združenie Dom Pátra Pia, ktoré vytvorilo altánok s drevenou sochou, osadilo informačnú tabuľu, lavičky a ohnisko, obnovili a vyčistili prameň. Zísť k prameňu Ti zaberie len chviľu. Keď tam prídeš, odfoť sa spolu s prameňom.
Altánok s drevenou sochou
Kríž pri prameni
Jedinečný buk
Ak chceš spoznať stromy v lese, začni s bukom, dubom a hrabom. Buk má na kmene "oči", dub je zvráskavený a hrab je "poškrabaný hrabľami". Neďaleko rekreačného strediska Hrešná sa nachádza buk, ktorý vo svojej veľkosti má skutočne veľké oči. GPS súradnice buka sú N 48°46.53517' E 21°10.96302'. Tvojou úlohou je nájsť buk na základe týchto súradníc a odfotiť sa s ním. Je na Tebe, akú trasu si zvolíš.
A teraz niečo o GPS, pokiaľ Ti to nič nehovorí. Jedná sa o systém určenia polohy kdekoľvek na zemi. Systém pozostáva z družíc ktoré obiehajú okolo Zeme po presne určených dráhach. Družice vysielajú informácie o svojej polohe s presným časom odoslania. GPS prijímač (napríklad mobil) zachytáva tieto informácie a na základe polohy družíc a času potrebného na prijatie signálu vypočíta svoju aktuálnu polohu, ako priesečník stretu signálov z jednotlivých družíc. Na zistenie zemepisnej šírky a dĺžky je potrebný príjem z aspoň 3 družíc.
Existuje niekoľko formátov GPS súradníc. Hore uvedené súradnice obsahujú stupne a minúty ako desatinné číslo. Viaceré mapy na internete alebo v mobile vedia zobraziť miesto na základe zadaných GPS súradníc.
Kríž s výhľadom
Tento kríž je umiestnený na menšom vrchu s výhľadom na Košice. Na fotke v pozadí je vidieť koniec vleku a to úmyselne. Vlek už dlhšie nefunguje, je hrdzavý, až červený 😍. Ku krížu sa môžeš vydať od Botanickej záhrady. Zdoláš tak slušných aspoň 200 m prevýšenia. Dlhšia a krajšia trasa vedie okolo záhradkárskej osady. A kto sa ponáhľa, ten môže zaparkovať pod vlekom. Na svoje si vedia prísť aj cyklisti. Na vŕšku objím drevený kríž a odfoť sa s ním.
Drevený kríž
Kríž zmierenia
Neďaleko Ťahanoviec v lese sa nachádza kríž, ktorý je jedinečný na celom Slovensku. Je to šedý pieskovcový monolit v tvare latinského kríža, vysoký 105 cm. Pravé rameno je skrátené alebo odlomené. Kríž je značne naklonený k zemi. Na prednej strane horizontálneho ramena je možné rozoznať značne zvetraný nejasný reliéf, snáď motív meča alebo palice. Na päte kríža sa nachádza hlbšia priehlbina. Letopočet vyrytý nie je.
Také kríže pripomínajú napadnutia, vraždy, lúpeže, skrátka násilnosti, a to priamo na mieste činu. Trestné právo niekedy pripúšťalo u vraha možnosť vykúpiť sa za smrť odškodnením príbuzných zabitého. Zároveň páchateľ na mieste činu potom nechal postaviť kríž. V Čechách a na Morave bolo identifikovaných viac ako tisíc takých krížov. Na niektorých krížoch je možné nájsť rozpísané, čo sa stalo.
Ak chceš kríž vidieť, stačí, keď sa vydáš od konca Európskej triedy do Ťahanovského lesa. Keď ho úspešne nájdeš, odfoť sa s ním.
Kríž zozadu
Kríž spredu
Ťavie hrby
Z Jahodnej vedie neďaleko seba žltá a červená značená turistická značka. Červená vedia lesom a je na nej väčšie prevýšenie. Žltá značka kopíruje okraje lesa a lúk. Ak prídeš na miesto, kde je uvedené 70 m , prejdi vzdialenosť cca 157 m pod azimutom 275°. Prídeš na kamenný hrebeň, kde niekoľko balvanov pripomína ťavie hrby. Príď si obzrieť toto mieste a odfoť sa s kamennými hrbmi.
Červená 70 m
Značená trasa pod Ťavími hrbami
Ťahanovské kríže
V Ťahanovci obci sa nachádza niekoľko veľkých krížov. Viaceré z nich by si našiel na cintoríne, ale niektoré sú priamo v obci a jeden je umiestnený v neďalekom lese. Tento kríž je drevený s korpusom Krista zo sivej liatiny a je krytý polkruhovou plechovou strieškou. Keď sa vydáš zo železničnej stanici po cyklochodníku, prejdeš obec a vôjdeś do lesa, čoskoro na kríž narazíš. Vieš, čo znamená text INRI namaľovaný na kovovej tabuli? Cestou aj necestou môžeš naraziť na niekoľko ďalších zaujímavých krížov:
Prameň po šľachticovi
Diaľkoví turisti majú radi našu slávnu turistickú trasu. Prejsť aspoň 50 km po nej vyžaduje dobrý pitný režim. Občas sa ponúka možnosť zastaviť sa pri prameni, napiť sa alebo si doplniť zásoby vody. Jeden prameň získal meno na základe ozbrojeného stretnutia kurucov a labancov v tejto oblasti začiatkom 18. storočia. Z Jahodnej prídeš k prameňu asi za 20 minút. Len si správne vybrať smer na značenej trase. A ty už vieš, po ktorom šľachticovi sa prameň volá. Nájdi tento prameň a odfoť sa s ním.
Kríž Scholtz György
Aj Sídlisko KVP je východiskom turistických trás. Na zastávke MHD Starozagorská začína turistická značka, ktorá vedie na Girbeš a ďalej cez Nižný Klátov na Bukovec. Cesta po značke je príjemná aj v zime, dá sa tu aj bežkovať v okolí. Trasa vedie miestami lesom, miestami okrajom lúk. Modré nebo visí na lúkami v okolí cesty. Sú tu aj altánky, takže sa môžeš zastaviť a odpočinúť si. Prestávku si vieš urobiť aj na mieste, kde sa týči vysoký kríž s nápisom, ktorý obsahuje meno SCHOLTZ GYÖRGY a rok 1882. Určite tento kríž neminieš ak sa vyberieš z KVP na Girbeš. Pri kríži sa nezabudni odfotiť.
Druhy stromov v Košických lesoch
Mestské lesy vyznačili príjemnú lesnú cestu tabuľami s názvami jednotlivých stromov v lesoch. Na tabuliach si prečítaš zaujímavosti o dube, buku, smreku a iných druhoch stromov. Na tabuliach (nie všetkých), nájdi odpovede na nasledujúce otázky:
Pozor, nie na každej tabuli nájdeš odpoveď. Máš už odpovede? A teraz spočítaj všetky čísla v odpovediach dokopy. Aký výsledok si dostal?
História a súčasnosť Košických lesov
Hrab obyčajný
VPRED
Ako dieťa si určite zažil veľa zábavy na verejnosti. Už dlhodobo je pri Košiciach turistická atrakcia pre detí a ich rodičov. Možno sa Ťa to už netýka, tak si aspoň zaspomínaj. Nájdi miesto, kde sa nachádza tabuľa s textom a odfoť sa tak, aby bolo jasné, na čom sa tabuľa nachádza.
Pribitý altánok
Neďaleko Sedla pod Kamenným hrbom môžeš minúť niekoľko altánkov. Záleží na tom, akú trasu si zvolíš. Teraz máme na mysli len jeden z altánkov. Je zvláštne, že je pribitý doskou k stromu. Pozri sa na fotku a nájdi ho. Ale dám ti dobrú radu, aby si nehľadal zbytočne. Šetri si pri tom kolená. Takže sa odfoť s altánkom a môžeš do záberu pridať ďalší zaujímavý objekt v jeho blízkosti.
Altánok
Tajuplné značky
Vydaj sa po ceste lesom a uvidíš altánky, veľa altánkov. V lete je tu veľa ľudí a väšinou niečo opekajú. Jeden altánok je ďalej od cety a veľmi ho nevidno. Nachádza sa na hornom okraji úzkej lúky. Na hornom okraji lúky je aj značka s červeným kruhom.
Červená značka
... a zelená značka
Vitaj na Hornom Bankove
Niektorí turisti na Hornom Bankove začínajú túru, iným sa tam výlet končí. A niekto príde len tak, aby si zahral minigolf, či skočil do bistra. Stretneš tu mamičky s kočíkmi i cyklistov, v lete si tu môžeš urobiť opekačku. Je toho veľa, čo tu môžeš vidieť alebo zažiť. Ale pri tom všetkom si si určite nevšimol vtáčiu búdku. Tak ju pohľadaj a odfoť sa s okolím, ktoré je jedinečné pre dané miesto. A ešte malá rada: pod lampou je najväčšia tma. Len prosím búdku nechytaj. Je na to dobrý dôvod.
Rozprávková studnička
Ktorá je najmilšia rozprávková bytosť? Rozprávkové bytosti nepijú, ale Ty sa potrebuješ niekedy napiť. Pri prameni však nikoho kúzelného nenájdeš. Nájdeš len obrázky a kamienky rozprávkových bytostí. Nakreslili ich deti na Mikuláša. A Ty už tušíš, že toto miesto nebude ďaleko od Košíc. Nájdi prameň a odfoť sa s vílami, ktoré tam nájdeš.
Táto studnička nemá názov. Dokonca ani ostatné objekty okolo nej nie sú pomenované. Studničku tvorí domček a na dvierkach má šikmé lišty. Pozri si prvú fotku. Ale, aby si to nemal ťažké, máme ešte jednu fotku, ktorá Ti veľmi pomôže.
Vtáčia búdka
Čísla 3,9 a 0,1
Alpinka je turistický areál pre všetkých. Nájdeš tu ihrisko, Chodník zvedavých myšiek, Údolie Manitou, Tarzániu pre deti aj dospelých. Vieš sem prísť detským vláčikom, posedieť v areáli a vydať sa na jednu z viacerých turistických trás. Ale kam sa pozrieš, ak chceš nájsť číslo 3,9?
Čo to číslo znamená? Možno je to vzdialenosť. Tak si vezmi mapu a premeraj, odkiaľ musíš vyraziť, aby si prešiel túto vzdialenosť po Alpinku. Potom Ti už bude všetko jasné. Obdobne si nájdi číslo 0,1. Takže kľudne si naplánuj pekný výlet z bodu 0,1 do bodu 3,9 a odfoť sa na oboch miestach.
Číslo 3,9
Číslo 0,1
DYKH skala
Predstav si, že stúpaš v lese Už Ťa nebaví kráčať ďalej po značenej ceste. Odbočíš na širokú neznačenú cestu a prídeš na lúku. Zdá sa Ti, akoby neďaleko zo svahu vykukovala menšia skala. Prídeš bližšie a keď skalu uvidíš, vyslovíš s úžasom niečo ako "DYKH SKALA". Tento názov pochádza od ľudí, ktorí radi chodia do prírody, ale nie sú to obvykle turisti. Skala zdola vyzerá ako brucho, dve prsia a žabia hlava. Lenže kde sa tá skala nachádza? Možno Ti pomôže Internet. Ale pozor, je bežné nazývať skaly DYKH 😊. Takých skál môže byť viacej. Ty však hľadáš skalu bližšie ku Košiciam, resp. v Košickom okrese. Nájdi túto skalu a odfoť sa s ňou.
DYKH skala z diaľky
DYKH skala z boku
DYKH skala zdola
Vodár Gabriel Gondor
Túru ku Kráľovej studni si teraz pozmeníme. Dôvodom je miesto, ktoré je venované osobnosti, ktorá sa stala riaditeľom mestských vodární a kanalizácií po roku 1904. Je mu venovaná pamätná tabuľa, ktorá sa nachádza pri hlavnej ceste z Čermeľa na Alpinku. Ďalšia tabuľa venovaná tejto osobnosti sa nachádza pri pramení už v lese pod Cestou hrdinov SNP. Nájdi tento prameň, tabuľu a odfoť sa s nimi.
Prameň Gabriel Gondor
Autor: Radoslav Medzihradský
Spolupráca: Eva Dučaiová