KST KOŠIČAN
Ďakujeme bývalým členom výboru Jozefovi Kalaposovi, Radoslavovi Medzihradskému, Ľubici Hajdeckerovej, Petrovi Horváthovi, Marike Villímovej a Vladovi Pirožkovi za prácu v predošlých volebných obdobiach.
Pilierom nášho klubu sú organizátori a osobnosti, ktorí už roky s nadšením plánuju túry a zaisťujú chod klubu. Patrí im naša česť a vďaka. V nasledujúcich odstavcov prezentujeme ich osobnostné charaktery. Rovnako ďakujeme bývalým alebo príležitostným organizátorom výletov, ktorých tu priamo nespomíname.
Medzitým, na sídlisku Dargovských hrdinov otvorili pri miestnom úrade turistický klub a zorganizovali jednu verejnú akciu, na ktorej som sa zúčastnil aj ja. Od roku 1983 som s nimi začal chodiť pravidelne. Vtedy pre mňa začala organizovaná turistika. Keď tento klub zrušili, v roku 1986 som vstúpil do TJ Lokomotíva a KST. Tu som absolvoval základné cvičiteľské školenia na pešiu turistiku a roku 2002 som získaval kvalifikáciu inštruktora pešej turistiky (PT).
Odvtedy sa venujem organizovaniu peších, lyžiarskych aj cyklistických túr a tiež vedeniu “lunochodov”, ktoré som prevzal z poverenia Karola Hrubého. K mojim najcennejším turistickým výkonom patrí výstup na Gerlachovský štít a prejdenie trasy SNP.
V rokoch 1990 až 1998 som pôsobil ako inštruktor PT ako aj vedúci TOM Orlie pero na ZŠ Fábryho Košiciach. TOM Orlie pero sa tiež stalo členom TJ Lokomotíva Košice. Boli to jedny z najkrajších časov, keď sme s deťmi chodili po Slovensku a keď sa stretneme, ešte aj teraz sú mi za to vďačné. Veľmi rady spomínajú na tú časť svojho detstva a mladosti, keď sme sa túlali po Slovenskom raji či Tatrách.
Celé to vzniklo takto: s dcérou som šiel na Bankov pozbierať nejaké jesenné prírodniny do školy na výtvarnú. Bolo toho toľko, že sa ušlo celej triede. Vtedy triedna učiteľka na Základnej škole Fábryho prišla s nápadom, že keď tak dobre poznám terén, či by som nerobil vedúceho turistického krúžku. Súhlasil som. Zo začiatku chodilo tak pol triedy detí, potom sa pridali aj z ostatných tried. Pokračovalo to až do ôsmeho ročníka, teda venoval som sa im asi päť rokov.
Vtedajší predseda turistického oddielu Lokomotívy, pán Ladislav Soták, vo mne videl nádejného predsedu turistického oddielu a bola to jeho srdcová záležitosť, aby ma tam dosadil. Keď odstúpil, navrhol ma ako najvhodnejšieho kandidáta. A tak som sa stal na jedno volebné obdobie predsedom asi pre 70 členný klub. Staré časy mi pripomínajú aj určitú kultúru stretávania sa, mali sme peknú zasadačku v dôstojnom prostredí a skladové priestory.
Moje volebné obdobie skončilo tým, že sme na ustanovujúcej schôdzi v januári 2003 založili občianske združenie s novým názvom Klub všestrannej turistiky Košičan s novým predsedom p. Milanom Eliášom, zatiaľ čo ja som zostal členom výboru. V roku 2012 som požiadal vedenie TJ Lokomotíva o obnovenie členstva turistického klubu a mojej žiadosti bolo vyhovené. V TJ Lokomotíve máme k dispozícii priestory na klubové schôdze.
Na Výročnej členskej schôdzi 13.2.2018 vtedajší predseda Ing. Ladislav Molnár, odstúpil zo svojej funkcie. Valné zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou hlasov ma schválilo za zastupujúceho predsedu KVT Košičan do ukončenia riadneho funkčného obdobia v roku 2019. Na Výročnej členskej schôdzi 22.1.2019 som bol potvrdený vo funkcii predsedu.
Od roku 1993 sa venujem aj značkárskej činnosti, keď na podnet Viktora Muššáka som absolvoval v roku 1993 základné školenie značkára v Starej Ľubovni. V roku 2003 so získal kvalifikáciu inštruktor značenia v Harmónii. Od roku 2003 som bol zvolený za predsedu Komisie značenia Košice- mesto za odstupujúceho Viktora Muššáka až do súčastnosti (rok 2021).
Neskôr ako členka TJ Spoje sme s kolegom založili turistický oddiel pri TJ Spoje. Naše aktivity pokrývali celý bývalý východoslovenský kraj. Po odchode z telekomunikácií od roku 2003 som sa zúčastňovala akcií poriadaných KVT Košičan, v roku 2007 som stala členkou KVT a od roku 2011 stala som sa jednou z organizátorov turistických akcií. V roku 2017 som si obnovila kvalifikáciu inštruktora pešej turistiky.
Zúčastnila som sa viacerých celoslovenských zrazov turistov, či už letných, ale aj zimných. Pravidelne som sa zúčastňovala Medzinárodného týždňa turistiky na Valašsku, kým sa termín nestotožňoval s termínom Celoslovenského zrazu.
Mám radosť, keď sa mojich akcií zúčastňuje čo najviac turistov a keď na svojich potulkách stretávam množstvo najmä mladých ľudí, ktorí dávajú prednosť prírode pred vysedávaním pred televíziou a PC. Na mojich akciách sa zameriavam na kultúrno-poznávaciu činnosť. Rada opisujem miesta, ktorými s turistami prechádzame. Rovnako rada rozprávam turistom v klube o absolvovaných výletov. Medzi moje obľúbené miesta patrí Slovenský raj a Slovenský kras. Rada sa vraciam na zaujímavé miesta s turistami, ktorí ich ešte nenavštívili.
Kvôli stále častejším zraneniam a opotrebovaniu kĺbov som sa postupne preorientoval z cestného behu na orientačný beh a turistiku. Hoci od uvedeného životného míľnika po päťdesiatke je mojou prioritou orientačný beh, aj v turistike som našiel motiváciu v zdolávaní turistických výziev a vrcholov. V roku 2008 v talianskych dolomitoch som zdolal svoj doteraz najvyšší 3645 m vysoký vrchol Monte Vioz. V roku 2011 som vystúpil na tri dvojtisícovky v nemeckých Alpách, z nich najvyšší Höher Gall (2522 m n.m.). V roku 2012 som zdolal najvyšší vrch na Slovensku - Gerlach (2655 m n.m.) a v roku 2014 aj Lomnický štít (2634 m n.m.). V roku 2013 som sa podujal s tromi zdatnými parťákmi absolvovať 14-dňovú turistickú expedíciu s názvom „Tour de Mont Blanc“ na 154 km dlhom okruhu so súčtom stúpaní 12 668 m okolo horstva Mont Blanc zo Švajčiarska cez Francúzsko a Taliansko späť do miesta štartu. Uvedená expedícia bola pre mňa náročná najmä tým, že som ju absolvovali s 25-kilovám ruksakom väčšinou vo vysokohorskom teréne s najvyšším miestom (2665 m n.m.) vysokým sedlom D. Arpette, pričom každý nocoval vo vlastnom stane na 8 kempoch pri trase. V roku 2015 som v rámci zájazdu s českou cestovkou absolvoval dva najvyššie vrchy v Slovinsku Mangart (2577 m n.m.) a Triglav (2984 m n.m.). V roku 2016 som v rámci zájazdu so žilinskými turistami do Pyrenejí počas piatich dní zdolal päť dvojtisícoviek, z toho najvyšší vrch Andorry – Coma Pedrosa (2943 m n.m.).
Medzitým som stihol ukončiť tri rôzne tématické turistické výzvy aj na Slovensku. Prvou splnenou métou bolo zdolanie 60 dvojtisícoviek v Tatrách od roku 2000, ktorú som ukončil v roku 2015 výstupom na Swinicu (2301 m n.m.). V roku 2016 som dokončil 769 km dlhú červenú trasu Cestou hrdinov SNP naprieč Slovenskom z Dukelského priesmyku až na bratislavský Devín rozdelenú na viacdňové etapy. Treťou mojou výzvou bolo zdolať vrcholy všetkých 51 pohorí na Slovensku, čo sa mi v roku 2017 podarilo splniť. Posledný vrchol Ostredok (1596 m n.m.) som absolvoval v rámci mnou organizovanej trojdňovky vo Veľkej Fatre na trase z Kráľovej studne, s nocľahmi na chatách Pod Borišovom a Smrekovica do Ružomberka. Z uvedených troch turistických mét som obdržal od Klubu slovenských turistov tri zlaté odznaky.
Striedavo s turistikou som po päťdesiatke často zápolil v orientačnom behu na oblastnej, celoslovenskej i medzinárodnej úrovni. Osemkrát som vyhral v príslušnej vekovej kategórii celoročnú súťaž pretekov oblastného rebríčka a vlani som obsadil 1. miesto aj v celoslovenskej súťaži Slovenského rebríčka jednotlivcov v kategórii mužov od 65 rokov. Doteraz som získal štyri tituly majstrov Slovenska vo veteránskych kategóriách. Úspešne som absolvoval tri svetové šampionáty veteránov v Švajčiarsku, Rakúsku a Lotyšsku. Silným zážitkom boli pre mňa aj masové 5-dňové preteky s názvom O-ring v Švédsku v orientačne náročnom teréne s množstvom bažín. Päťdňové preteky v Českom raji pri Máchovom jazere boli mojou najkrajšou dovolenkou s dvomi taktiež súťažiacimi synmi. Svoje skúsenosti z orientácie podľa buzoly a orientačnej mapy často využívam aj pri organizovaní túr na neznačených trasách v zmapovaných lokalitách.
V súčasnosti ako 66-ročný dôchodca (rok 2020) pravidelne organizujem pre členov klubu KVT Košičan rôzne túry, pričom sa špecializujem na kondične náročnejšie túry k hradom, k jaskyniam a najmä na orientačné túry na Silickej i Plešiveckej planine v Slovenskom krase.